piatok, 10. októbra 2014

Pu-erh.sk Yibang

Lístky pred opláchnutím majú typickú mlado-šengovskú kvetinovo-medovú vôňu. Avšak, naši
kamaráti v nich pri kolektívnej degustácií našli aj náznaky čokolády.

Po opláchnutí v lístkoch nachádzam aj limetkovú vôňu a miernu udenosť, ktorá je však prebíjaná sladkosťou.

Prvý nálev je slabší, od druhého nálevu ma čaj pohosťuje s drevnato-medovkovou, nie trpkou, nie priveľmi prázdnou, avšak oproti Nake a Mannuo, nie veľmi osobitou chuťou.

Vyplýva z toho, že Yibang je v porovnaní s Nakou a Mannuo slabší/nudnejší a nemá svojmu ochutnávatelovi nič osobité ponúknuť?


Nemyslím si, pretože to, čo ma na tomto čaji prekvapilo je trvácnosť troch aspektov: chutí jeho nálevu, jeho kuwei dochute a farby. Ak by som tento čaj chcel ochutnávať po kvapkách pri východe slnka, vychutnávajúc si každý jeden pominuteľný okamih jeho rozplývania po mojom, jazyku, nestačila by mi naňho trpezlivosť. Trpezlivosť naňho patrí totiž intervalu medzi východom a západom slnka, času, ktorý sa nedá zamraziť v kocke ľadu, pretože je na to priveľmi dlhy a priveľmi pravidelný. Ak čaj vyniká svojou konštantnosťou/trvácnosťou, mám dve možnosti ako sa k jeho konštantnosti postaviť:

a) Začať ju brať ako samozrejmosť, niečo nudné a nie hodné povšimnutia. V praxi: lúhovať čaj automaticky, pri nejakej inej(hlavnej) činnosti.
b) Očakávať zmenu/odchýlku/náhodu, ktorá naruší pravidelnosť, na čo potrebujem maximálnu sústredenosť na princíp, ktorý túto pravidelnosť reguluje. V praxi: hrať sa s časmi lúhovania čaju, jeho prelúhovateľnosťou, podlúhovatelnosťou, skrátka, snažiť sa čaj „vyviesť z miery“.

Kým pri samozrejmosti často nechám čakať nesamozrejmý potenciál čaju, pri trpezlivosti čakám ja sám a neberiem to za samozrejmosť. Či je zmysluplnejšie čakať alebo nechať čakať nechám na zváženie čitateľa.

Denis


Mladé shnegy majú ten dar nesmiernej neskrotnosti a energie, ktorá z toho saje. Privítala ma veľmi čistá vôňa sladko sirupová, rumovo a mätvo prchavá vôňa. Zároveň som tam cítil takú drsnosť, ktorá sa neskôr prejavila v náleve.

Horkosť bola v tomto čaji bola naozaj dómenou a hlavným prvkom. Snažil som sa zjemniť nálev, ale veľmi to nepomáhalo. Popri horkosti, ktorá sa v dochuti rozpadávala na tradičnú marhulovú dochuť, som cítil ako sa celým čajom tiahne jemne kyslá chuť, ktorá býva tradične zastúpená pri mladých shengoch. Myslím si, že Denis veľmi pekne vyjadril čo je hlavnou kvalitou, tohto čaju a tou je trvácnosť.

Od určitého momentu shengy (a iné nezničiteľné čaje podobného rázu) som začal piť na niekoľko etáp a mnoho-krát sa ku nim vrátim po nejakom čase, nechám uležať a pôsobiť dochuť. Pri YiBangu tá chuť po hodine pitia s prestávkami bola stále intezívna.  

Matej