pondelok, 12. októbra 2015

Harmlessly passing your time in the grassland away

Another tea from our "distant-tasting-sample" collection is green Lu Xue Ya which is one of the tea that had been mentioned at this blog years ago. Anyhow it is quiet and light green tea with slightly memory on summer. Lu Xue Ya means "green snow" and one of the popular way of prepararion is call maceration which means brew in cool water.

However, the weather don't seem like sumer, I choose the traditional way - in 70°C water. The smell was nutty with cream structure later I more realized the light grassy fruitiness. Whole tea was light and clear, there was absent something disturbing. Drinking was pleasantly cooling my tongue.

I thing that Lu Yue Ya is great tea for hot days where you are not interested in complicated complexity and different dimension, you just want enjoy the simple tea.

- Matej

In past, I used to buy Lu Xue Ya mainly because of flexibility of its brewing regarding length and temperature. One would have to try really hard to overdo the preparation of this tea to the extent when it would be literally spoiled. After my yesterday drinking, I can extend this presumpption also to other domains, since I challenge myself to drink it in the dark and chilly site between park and forest just by nightfall-not ideal conditions to enjoy tea at full blast.

Yet, I cannot complain. Tea leaves had sweet, fruity smell similar to the ripe apricot, honey and pineapple skin. For those who drank 2013 Nepal Sandakphu White Delight also from teatrade.sk, this Lu xue ya reminded me most of what I can remember from it after two years.

The brewing occurred in water of various temperature-from 70 ºC to 100 ºC, while the taste was quite persistent and intense: sweet, dry, apple-like with a bitter woody nuance, which seems to present the only danger for this tea, if overdone. The long lasting aftertaste was smooth and dense at the same time. Interestingly, the smell of wet leaves started to be more and more resemble fresh, raw vegetables- shift which is so frequent for Japanese tea. Eventually, what characterises this tea best is perhaps the way how it blurs distinction between “vegetable sweetness” from “fruity sweetness.” Since I do not eat vegetables and fruits at the same time, now I have at least hint of what it is like.

pondelok, 28. septembra 2015

Sunday morning Praise the dawning: Dung Ding

With my tea friend Denis is spending following semesters in England in Leeds, we have decided that is good to stay in "tea touch" and drink the same tea in time to time. So, we bought few samples, make the schedule and enjoy the tea :) Also, we came up with the idea that we would like share our experiences and toughs on blog. So, this is the first post about Dung Ding.


After a rushed bike journey during which I almost run down two squirrels that run into my forest road, being here in Meanwood park, Leeds, while smelling the twisted tea leaves of this oolong in my in shiboridashi shortly before sunset seems to me as if I got to squirrel paradise. The sweet aroma of honey, butter, nuts, which all together reminds me of puff paste, is refreshing for a start. Once the leaves are poured by water, they release discreet lime tones as well, which from time to time turn into a neat apricot nuance-yet of much more diminutive sort than the one present in young shengs.

The brewed tea pleases my tongue with extremely smooth and tickling taste, which could be best described by almond. Perhaps one could try to put almonds to the caramel or sugar and test on his own whether he can find this similarity. It also contains an oily element, as Matej has mentioned, but of a considerably slower and “hobbling” kind than gyokuro umami, which is more deep, instant and marine. I guess it reminds me of creaminess that you can find by licking pure butter by itself. All in all, I appreciate this oolong so much that do not regret buying 50 grams of it. Also, I will remember it as the tea during drinking of which I saw how squirrel nicely can swim for the first time in my life :-)


Sunday morning
Praise the dawning
It's just a restless feeling
By my side

I enjoyed the Dung Ding at my room and hoping that my recent flu hadn't influenced my observations (thanks to Denis's comments I can admire that are very similar even thought I didn't feel the best).

To identify the properties of the tea I would say that it has nice light butter-flowery smell and the flowery element seemed to me as I visited the florist's shop. Also, I found there light tones of honey and nuts. Well, the taste was smooth and sweet with the element of the mentioned "florist's shop", the aftertaste was acid-bitter as green apple. The whole tea has buttery and oily structure which was very pleasant for my thong.

piatok, 26. decembra 2014

She once was the true Lao Man E.

The leaves before the rinse unfolded mellifluous flavour with fragrance of forest fruit, overally so pungent that it reminded me of the atmosphere of last night dream. However, after the rinse, I was startled by the influx of strong, gummy, harsh flavour, where even the sweetest part smelled rather gingery.

The development of the first five brews followed the similar pattern:
1. Empty, fir-like aftertaste
2. Bitterness, wood-pulp, tanbark
3. Sweetness, peel from the apricot and grapes, pulpiness
4. Bitterness, seeds, grains, drupes
5. Peelness, piquant sweetness, wet leather

Both smelling and drinking of this tea reminded me of my childhood consumption of fresh grapes. After biting its cure I always struggled with reaching its core without the feeling of seeds. Thus, I was careful to spew seeds out as soon as possible, but I often swallowed them and spoiled a sweet taste of the core. So I created a choicy habit of removing seeds from grapes beforehand.  During sudden bitter phases of this tea, I felt the same choicy temptation. Drinking this tea collectively, we noticed a similar reaction. Only the sweeter parts were called flowery, breezy and olivary in a good sense, while the bitter parts were called mucous, salmon-like and olivary in a bad sense.


Lao Man E, pu-erh.sk

Most of well produced shengs which I had chance to taste I liked. There are still some shengs even they are good, but I am not fan of them. One the tea mountain which belongs to this class is Lao Man E.

Firstly, I was caught by the smell of 2014 spring Lao Man E, which was robust gu-shu and clean with tones of fruit, honey. Then, in taste were mostly present bitter and darker spicy shades of grapefruit as well as light tones of vanilla and coco.

What was missing in this particular sample as well as last year Lao Man E was some specific clear aftertaste. It felt like a very nice sentence but with no dot at the end.  

So if you're travelin' the north country fair
Where the winds hit heavy on the borderline
Remember me to one who lives there
She once was the true love of mine.
-Bob Dylan & Johnny Cash

utorok, 25. novembra 2014

Stuffed toys

From the early morning I knew that this day would be a good day for tea. When I opened my window, then boiled the water in the kettle and I saw the seam rising in clouds up in to the air heavier than others days. I knew that today is a good day for tea. 

There was I sample of spring ManSa waiting for me, which I was looking forward. Fall is non compromisingly leaving  as well as the ultra freshness of this spring shengs. Now they are mere and more likely to be drunken as months ago. 

At the early begging I smelled clean sweet smell of forest fruit and also nutty or something like slightly burned milk.

In the taste I felt light taste which was like trailer for a very good film which came in a form of light citrus like taste, nice sweetness (like white sugar) and cloves. The clean yellowish liquor came thorough my throat very easily and it was pleasure - not like ultra-fresh energetic shengs.

Aftertaste was volatile and stayed only the heavy gu-shu bittnerness which was by the time changing in to more tender tones of forest fruit.


Serious grave robbery
The dark-brown leaves before washing revealed the smell of honey together with the aroma of ripe apricot peel and wet leather. After the brewing, aforementioned smell became even more intense, but enriched by unforeseen sourness and sweetness. The report of development of taste throughout the first five short lasting (from 15 to 45 seconds) brews is as follows:

1. mild, sweet, velvet-creamy aftertaste
2. slightly stronger, spiciness in the foreground of the tongue, the background occupied by fruity chewing gum nuances.
3. bitter, but still having a sweet touch of gooey apple peel
4. sweetness of velvet/plush, sugar beet, very durable aftertaste
5. similar to the 4th.

Brown colors of autumn

The whole tea withstood at least 10 tasty brews, until it worn out. The leaves were smaller, having-pea-like colour and visible veins. The quality that I appreciated about this tea was its sweet squishy, velvet-like taste and aftertaste, which appeared inexhaustible in the way hot it gave my tongue gentle and tight hugs. Alternatively, I recommend children to drink this tea before the sleep as a replacement for their stuffed toys :-)


piatok, 10. októbra 2014

Pu-erh.sk Yibang

Lístky pred opláchnutím majú typickú mlado-šengovskú kvetinovo-medovú vôňu. Avšak, naši
kamaráti v nich pri kolektívnej degustácií našli aj náznaky čokolády.

Po opláchnutí v lístkoch nachádzam aj limetkovú vôňu a miernu udenosť, ktorá je však prebíjaná sladkosťou.

Prvý nálev je slabší, od druhého nálevu ma čaj pohosťuje s drevnato-medovkovou, nie trpkou, nie priveľmi prázdnou, avšak oproti Nake a Mannuo, nie veľmi osobitou chuťou.

Vyplýva z toho, že Yibang je v porovnaní s Nakou a Mannuo slabší/nudnejší a nemá svojmu ochutnávatelovi nič osobité ponúknuť?

Nemyslím si, pretože to, čo ma na tomto čaji prekvapilo je trvácnosť troch aspektov: chutí jeho nálevu, jeho kuwei dochute a farby. Ak by som tento čaj chcel ochutnávať po kvapkách pri východe slnka, vychutnávajúc si každý jeden pominuteľný okamih jeho rozplývania po mojom, jazyku, nestačila by mi naňho trpezlivosť. Trpezlivosť naňho patrí totiž intervalu medzi východom a západom slnka, času, ktorý sa nedá zamraziť v kocke ľadu, pretože je na to priveľmi dlhy a priveľmi pravidelný. Ak čaj vyniká svojou konštantnosťou/trvácnosťou, mám dve možnosti ako sa k jeho konštantnosti postaviť:

a) Začať ju brať ako samozrejmosť, niečo nudné a nie hodné povšimnutia. V praxi: lúhovať čaj automaticky, pri nejakej inej(hlavnej) činnosti.
b) Očakávať zmenu/odchýlku/náhodu, ktorá naruší pravidelnosť, na čo potrebujem maximálnu sústredenosť na princíp, ktorý túto pravidelnosť reguluje. V praxi: hrať sa s časmi lúhovania čaju, jeho prelúhovateľnosťou, podlúhovatelnosťou, skrátka, snažiť sa čaj „vyviesť z miery“.

Kým pri samozrejmosti často nechám čakať nesamozrejmý potenciál čaju, pri trpezlivosti čakám ja sám a neberiem to za samozrejmosť. Či je zmysluplnejšie čakať alebo nechať čakať nechám na zváženie čitateľa.


Mladé shnegy majú ten dar nesmiernej neskrotnosti a energie, ktorá z toho saje. Privítala ma veľmi čistá vôňa sladko sirupová, rumovo a mätvo prchavá vôňa. Zároveň som tam cítil takú drsnosť, ktorá sa neskôr prejavila v náleve.

Horkosť bola v tomto čaji bola naozaj dómenou a hlavným prvkom. Snažil som sa zjemniť nálev, ale veľmi to nepomáhalo. Popri horkosti, ktorá sa v dochuti rozpadávala na tradičnú marhulovú dochuť, som cítil ako sa celým čajom tiahne jemne kyslá chuť, ktorá býva tradične zastúpená pri mladých shengoch. Myslím si, že Denis veľmi pekne vyjadril čo je hlavnou kvalitou, tohto čaju a tou je trvácnosť.

Od určitého momentu shengy (a iné nezničiteľné čaje podobného rázu) som začal piť na niekoľko etáp a mnoho-krát sa ku nim vrátim po nejakom čase, nechám uležať a pôsobiť dochuť. Pri YiBangu tá chuť po hodine pitia s prestávkami bola stále intezívna.  


pondelok, 15. septembra 2014

Prší už neviem koľko dní

V posledných dňoch som mal možnosť zažiť počasie podobné monzúnovému prívalu na úbočiach kopcov Darjeelingu. Mne osobne sa takéto počasie (ešte keby bolo o kúsok teplejšie) spája s oolongami. Vzhľadom na fakt, že som momentálne zasypaný rôznymi vzorkami tak som siahol po tých s oolongami. Výber padol AliShan JinXuan, jarný zber roku 2013.

Spočiatku som cítil vôňu podobnú spotenej koži, kde začala postupne vystupovať do popredia mliečna aróma, ktorá mi vždy pripomenie mliečne keksíky. Rovnako tam patrne badám trávnaté tóny podobné tým z darjeelingov. Po prepláchnutí vystúpia medovo-mliečne sladké odtiene. V pozadí ostávajú tie trávnaté. Musím uznať, že je to naozaj príjemná kombinácia.

Nálev má svetlo žlto-zelenú jemne číru, vesele čerstvú farbu. Prvotná chuť je jemne sladká, medovo mliečna s kvetinovými základom [ako keď vojdete do kvetinárstva]. Veľmi pekná je však dochuť, ktorá prichádza pomerne rýchlo. Spočiatku má dochuť trávnatý ráz, ktorý je vystriedaný naozaj kvetinovou až tulipánovou arómou.


utorok, 2. septembra 2014

Pu-erh.sk: Naka 2014

Pred opláchnutím lístky(bronzovo-orechovohnedých odtieňov) voňajú veľmi podobne jesennej Nake. Ide o pre mňa uspávajúcu vôňu včelínu, obilia a pokosenej trávy. Po opláchnutí avšak registrujem „ostrosladkú“ vôňu, ktorá mi pripomína ešte neopláchnuté lístky jesenného YiWu-nie som fanúšikom prílišnej nasládlosti, jej pikantnosť ma ale aspoň dáva do pozoru pred ochutnávaním.

1. nálev: mdlá farba nálevu, chuťovo nevýrazný úvod, náznaky neznámej koreniny

2. nálev: oranžovo-zlatistá farba, chuť výrazne silnejšia, nahorkastá, aróma rascového chlebu

3. nálev: farba tmavne, chuť je prenikavejšia, plnšia, korenistá, kmínový aftertaste. Miestami ma ruší trpkosť v úzadí jazyka, nevylučujem ale, že ju má na svedomí moje napr. moje prelúhovanie.

Od 3. nálevu sa pšenično-pečivová chuť silnela a rozplývala na jazyku ako keby som oblizoval čím ďalej tým múčnejšie časti povrchu chlebovej kôrky, sladší, medový aftertaste.

Od 6 nálevu si všímam postupné slabnutie farby nálevu ako aj chute, dominuje lahodný, kmínový, sladký aftertaste.

Vylúhované lístky v spolupráci so stonkami boli hnedozelenej farby, žilnaté a celistvé, rôznej veľkosti. Jeden lístok ochutnal aj môj pes, no nechutil mu, a tak ho vypľul. Mne sa avšak pozdávali.

Naku sme si spomedzi Petrových nových šengov vybrali na ochutnávku, pretože z minuloročných jesenných šengov u nás oboch získala prvé miesto, nad LaoManE a YiWu. Matej pritom pil aj jarnú Naku 2013.

Návrat k novej úrode už poznaného čaju môžu sprevádzať rôzne predstavy o tom, ako by mala pravda o čaji zapadať do môjho rámca očakávaní. Tento rámec si môžem nastaviť tak, že od čaju čakám rovnakú kvalitu už poznanej chute, vyššiu intenzitu už poznanej chute alebo prekvapenie, tj. objavenie nových chutí. Vnímam to tak, že ak existuje nejaký test of time pre typ/odrodu čaju, ktorý mu dáva status kvality, tak spočíva v tom, že každý rok ochutnám nové úrody toho istého typu čaju, „spýtam sa ho“ ako sa mu daný rok darilo a na základe toho si vytvorím dlhodobú skúsenosť a mienku o tom, aký čaj je. Test of time pre token/istú úrodu čaju pri puerhoch potom znamená zase, že nechám čaj dozrievať, nechám ho sa v priebehu rokov otvárať(vinári napr. majú používajú pre ešte mladé, nevyzreté víno termín „closed“). Je zaujímavé, že oba takéto testy kvality pu-erhu preukazujú oveľa väčšiu dynamiku než testy of time pre niektoré umelecké artefakty, pri ktorých predpokladám napr. že dôkazom hodnoty Homérových eposov, je, že ten istý Homér, ktorý oslovoval Aténčanov, oslovuje ľudí stále, cez všetky dejinné zmeny v spoločnosti, ktorými bol zatienený. Inak povedané, test of time pri čaji predpokladá, že sa nezastaviteľne mení samotný čaj viac než preferencie ochutnávateľa, či už archivovaním, alebo pestovaním.

Kľúčová otázka pre zhodnotenie Naky 2014 pre mňa je, či z tejto dynamiky čaju vyplýva, že môžem čaju nastaviť látku tak vysoko, že každoročne od jeho novej úrody očakávam inováciu. V porovnaní s jesennou Nakou, mi totiž tohtoročná jarná úroda prišla oveľa silnejšia a obsažnejšia, čo sa možno dalo aj čakať. Avšak, neprekvapila ma, lebo aj po polroku som si ako tak pamätal chute jesennej Naky, tie sa mi vrátili vo väčšej intenzite, avšak nemôžem povedať, že ma niečo konkrétne zaskočilo/prekvapilo. To avšak nie je chyba Naky, ale skôr moja vlastná chyba, pretože som si rámec svojich očakávaní nastavil tak vysoko, že som čakal, že Naka 2014 bude nielen rovnako dobrá a silnejšia ako jesenná, ale prekvapujúco dobrá. Ak by bola Naka nie čaj, ale osoba umelca, povedal by som, že podlieza už nastavenú látku, nenastavila si ju vyššie a nepriniesla inováciu. Lenže i keď je pravda, že za spracovaním čaju stoja ľudia, nie som si istý, či kritérium inovácie je pre kvalitu čaju to správne, zvlášť keď porovnávam dve úrody toho istého čaju v tak krátkom časovom období.

I keď som bol svojim vlastným pričinením sklamaný z neprekvapenia, myslím si, že komu chutila Naka autumn 2013, toho ani táto Naka nesklame. Ide o chutný čaj.


Po jesennom zbere Naka 2013, ktorý ma uchvátil a totálne nadchol som mal rovnaké očakávania aj od tohto zberu. Tak ako to Denis predo mnou zhrnul nie je to také ľahké povedať, porovnať a jednoznačne určiť, ktorý bol lepší. Každopádne, musím uznať, že táto Naka má dosť komplexnú chuť. Jasnú líniu tam razi drevnatá až živicová aróma a horkosť ale zároveň tm cítiť mohutnú sladko-ovocnú zložku, ktorá kompenzuje tú horkosť.

Jeden signifikantný znak, ktorý sa tiahol celým čajom teraz ako aj v jesennom variante je taká orieškovosť alebo aróma ľahko pripáleného mlieka.